Po svadbe sme začali celkom reálne uvažovať o dieťatku, ale bocian, ako na potvoru nie a nie priletieť. Možno sme sa snažili až priveľmi. Raz ma manželka pristihla za počítačom, ako behám po stránkach OZ Návrat a čítam si o adopcii. Pamätám si to ako dnes, keď som ju uvidel ako sa jej vtisli slzy do očí a spýtala sa ma či si chcem zobrať dieťatko z detského domova. Odpovedal som, že áno. Vtedy sme si spoločne spomenuli na naše predsvadobné rozhovory o tom, že by sme si radi zobrali za svoje aj dieťatko z detského domova. Netrvalo dlho a zvážili sme našu finančnú i rodinnú situáciu a začali sme vybavovať potrebné formality k adopcii. Bol koniec mája a my sme s malou dušičkou kráčali na úrad. Vedeli sme, že sa dávame na boj s veternými mlynmi a vôľou, či nevôľou našich úradníkov, ale aj tak sme do toho išli. Museli sme sa vyšplhať na vysokú horu zákonov, príkazov a nariadení, ktoré sme museli splniť. Keď sme už odovzdali posledný papier mysleli sme si, že už sme na vrchole, ale ešte nás čakali psychologické testy a príprava na náhradné rodičovstvo. Môžem vám povedať, že sme nemali na ružiach ustlané a po prvom stretnutí so psychologičkou, sme to chceli vzdať. Vraj sme ešte veľmi mladí a neskúsení, máme život ešte pred sebou, tak načo sa viazať dieťaťom. Bolo to ťažké, ale nevzdali sme sa. Jednoducho sme nemohli, lebo sme sa už vo svojich srdciach tešili na príchod niekoho, komu nebolo dopriate vyrastať v ozajstnej rodine. Veľké prekvapenie prišlo začiatkom decembra, keď sme sa dozvedeli, že sa do našej rodiny hlási aj náš vlastný maličký človiečik. Od vtedy sa aj vzťah psychologičky úplne zmenil a na poslednom stretnutí niekedy začiatkom februára vyhlásila: “Nemám dôvod vám to odporúčanie nedať!” Bolo to úplne fantastické, ako keby ste sa práve dozvedeli, že čakáte vlastné dieťa. Tak teda chceli sme jedno a na ceste sú už deti dve. Jedno vlastné sa pohodlne nosí v maminom brušku a to druhé ... zatiaľ ešte nemôže cítiť teplo materinskej lásky, ale už teraz je v našich srdciach a modlitbách. Teraz už máme aj oficiálne vyjadrenie úradu o to, že sme zaradení do poradovníka záujemcov o náhradnú rodinnú starostlivosť.
Možno vo vašom okolí kolujú fámy o tom, aké ťažké a zdĺhavé je vybaviť si osvojenie dieťaťa, ale môžem vám povedať, že to netrvá dlhšie ako prirodzené tehotenstvo. Nám sa to podarilo za necelých deväť mesiacov.
Tak teda, ak si ani k vám nemôže bocian nájsť cestu, tak skúste aj takúto možnosť. Možno sa práve aj vy priveľmi snažíte. Niekedy sa stačí len zamerať na niečo iné a dieťatko príde ani sa nenazdáte. Ešte niečo, určite sa netrápte nad tým, ak vlastné neprichádza, veď detské domovy sú plné detí, ktoré nemali to šťastie narodiť sa práve takým rodičom ako ste vy.
