reklama

Ďakujem...

Večer som cestoval z práce domov. Po namáhavom dni som sa spokojne uvelebil v sedadle za vodičom a sledoval som mojich spolucestujúcich. Nikdy sa nesnažím medzi prvými nahrnúť do autobusu, ale práve včera zastavil práve pri mne, tak som nastúpil skôr ako sa hlúčik cestujúcich stihol premiestniť ku dverám. Všetci nastúpili, dvere sa zatvorili, vodič v spätnom, zrkadle ešte naposledy skontroloval, či niekde vzadu neuvidí nejakého oneskorenca. Už, už sme sa mali pohnúť, len zrazu sa k predným dverám hrnú dve udychčané postavy. Vodič ochotne otvoril dvere, aby mohli i títo oneskorenci nastúpiť. Mlčky si vzali lístok a usadili sa v sedadlách. Bez slovíčka vďaky, úsmevu, či celkom obyčajného pozdravu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Tak sa mi zdá, že nielen počasie je v tomto roku nevľúdne, ale zima a chlad panuje aj v medziľudských vzťahoch. Možno sme zabudli na toto čarovné slovko, ktoré dokáže vyčariť úsmev na tvári a  spojiť srdcia niekedy i úplne cudzích ľudí. Možno nemusíme ani otvoriť ústa, stačí len obyčajný úsmev, či gesto. Vďaku možno vyjadriť tisícimi spôsobmi. Máme toľko rôznych možností a predsa ich nevyužívame.

Kvalita človeka sa nemeria tým, koľko má peňazí, aké má postavenie v Ak by som sa spýtal vás, či ste sa už dnes niekomu poďakovali, dočkal by som sa rôznych odpovedí. Dnešná doba je rýchla a  hektická, čas plynie až neuveriteľne rýchlo, často si ani nedokážeme uvedomiť, kde sa nachádzame v  akom priestore a čase práve existujeme. Mení nás svet okolo nás a meníme sa aj mi samotní. Veď ešte prednedávnom sme mali na seba viacej času. Dokázali sme sa stretnúť, porozprávať, byť jednoducho spolu. Človek mal k   človeku bližšie. Dnes, keď sa výdobytkami modernej doby uľahčuje náš život paradoxne máme k sebe oveľa ďalej ako kedysi. Dobré by bolo, keby sme aspoň na jeden deň v  týždni vypli svoje mobilné telefóny, odpojili internet, vytiahli šnúru televízora zo zásuvky a načúvali jeden druhému. Vtedy by sme si k sebe našli priamejšiu a rovnejšiu cestu a predovšetkým by sme mali k sebe o  voľačo bližšie. práci alebo spoločnosti, ale meria sa jeho človečenstvom. Tým ako sa dokáže skloniť k potrebám iných, ako dokáže prijímať svojho blížneho a koniec koncov ako vie vysloviť i to čarovné slovko ďakujem.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ja v tejto chvíli ďakujem práve vám, za to, že ste si tieto riadky prečítali. Chcem vám navrhnúť, aby ste aj vy dnes , zajtra, či každý deň vášho života po ďakovali aspoň jednej osobe. Som presvedčený, že náš svet, naša krajina a celá spoločnosť budú mať k sebe aspoň o malý krôčik bližšie.

Ľuboš Hamaj

Ľuboš Hamaj

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nie som nicim vynimocny, snazim sa v zivote hladat to co ini prehliadaju a tesit sa z toho. Verit v dobro a schopnosti cloveka zit svoj zivot. Hladat krasu jednoduchosti ukrytu v kazdom z nas. Zoznam autorových rubrík:  Na slovíčko s BohomRozprávanie o životeSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu